O skazenosti a multifunkčnosti bývalého smeráckeho ministra školstva, predsedu parlamentu, dočasného ministra kultúry, podpredsedu vlády pre informatizáciu a premiéra svedčí to, že o ani jednu z menovaných funkcií sa nijako nezaslúžil. Dostal ich darom od šéfa. Áno, Pellegrini bol skutočne dvanásť rokov pri najväčších smeráckych rozkrádačkách tichučko ako milenec v skrini, a teraz sa tvári chrumkavo. Stačí mu to na dvadsať percent v prieskumoch. Ľudia jamkatého žerú. To nevadí, že robil Ficovi dievča pre všetko. Teraz už je veľký.
Pellegrini má plné ústa rečí o tom, ako vláda nezvláda koronakrízu. Ach, akú krátku pamäť má táto Ficova bábka, ktorá v novembri nepriamo nabádala na masové demonštrácie v čase koronakrízy? Necíti sa biedne na duši hovoriac toto stigmatizovaný marcovým vypnutím krajiny? Aký morálny kredit má človek, ktorý tancuje na hrobe svojho bývalého kolegu s pravdepodobne nečistou minulosťou Milana Lučanského? Peter Pellegrini v politike nie je človek, Peter Pellegrini je chameleón. Keď je dobre, je červenejší, než sovietska vlajka a za Smer by aj dušu dal. Keď sa loď zo Súmračnej potápa, Peter so svojou bandou bezstavovcov ako prvý nájde záchranný čln a odpláva do bezpečia populizmu. Ten sa priučil pri najlepších v tomto fachu.
Pellegrini je sladký, presladký. Chudák, také harakiri by urobil, keby len mohol. Tak veľmi by chcel. A tak sa mu neprieči politicky zneužívať celoplošné testovanie a oslovovať úplne nesúvisiace politické strany mimo parlamentu očakávajúc, že progresívci či kresťanskí demokrati zapredajú svoje hodnoty a podajú si ruku s Dankovými skrachovanými národniarmi pri petičných hárkoch k predčasným voľbám. Lenže Peter Pellegrini zabúda, že nie všetci sú bezfarebnou látkou bez chuti a zápachu, ako on. Hlas Pellegriniho Hlasu je krok späť.