Na úvod je potrebné povedať, aká je falošná predstava toho, že ide o súboj fanúšikov potratov proti tým, ktorí chránia životy. Nikto normálny potrat nepovažuje za dobrú vec. Žiadna žena nepôjde na potrat len preto, lebo je piatok poobede a na kávu má ísť až večer. Ale možnosť potratu by mala byť garantovaná– už len z úcty k ženám. Ak žena nechce dieťa, kto som ja, aby som jej to prikázal?
Návrhy na zákaz interrupcií alebo na ich značné obmedzenie na Slovensko prichádzajú pravidelne. Skupinky náboženských extrémistov, ktorí si myslia, že to, čo si myslia oni musia žiť aj ostatní však – zdá sa – majú monotematickú politickú agendu. Je absolútne jedno, aké je obdobie. Či prší, či je koronavírus, svieti Slnko alebo nemocnice prechádzajú stratifikáciou, ich zaujíma jediné. Potraty. Obsesia poslancov ako Richard Vašečka či Anna Záborská témou potratov by bola komická, keby nebola na plač. Zaujíma ich záchrana každého života. Do jeho narodenia. Minister zdravotníctva Marek Krajčí sa napokon nechal ukecať a spoplatnil interrupcie pre ženy po štyridsiatke. Ako toto pomôže zažehnať covid, veru, netuší ani Duch Svätý.
Náboženskí fanatici vrhajú zlé svetlo na väčšinu zvyšných veriacich, ktorí pochopili prostý fakt, že nie každý vníma svet tak ako oni. Aj vďaka ním sa na veriacich mnohí pozerajú cez prsty. Na pochopení uvedeného naozaj nie je nič zložité. Lenže preto by si zmieňovaní poslanci museli najprv uvedomiť základnú, maličkú, nepatrnú drobnosť – Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu a oni sú politikmi v svetskom štáte. V štáte, v ktorom Marika z jedného domu chodí denne do kostola a Adam z druhého domu v tej istej ulici má tretie dieťa s druhou ženou, ktorá ani nie je jeho manželka a nikomu z nich to neprekáža. Nenúťme Adama zákonom či vyhláškou žiť časť Marikinho sveta. Marike by sa opak isto tiež nepáčil.